Alex Mlynárčik (SK)

Štúdium: 1959 – 1965, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava (prof. Peter Matejka); 1963 – 1964, Akadémia výtvarných umení, Praha (prof. Václav Sychra).

Vstúpil do dejín slovenskej neoavantgardy ako vytrvalý hľadač „inej strany umenia“ a uviedol do slovenského umenia ideu jednoty kreativity umenia s kreativitou autentického života: premenil „umenie – dielo“ na „umenie – čin“. Bol iniciátorom totálneho spojenia umenia a života na základe apropriácie (privlastnenia) reality, v 60. rokoch vyrovnával krok slovenského výtvarného umenia s najsúčasnejšími európskymi trendmi. Bol ovplyvnený informelom; zásadnú časť Mlynárčikovho nonkonformného diela tvoria slávnosti – „živohry“, veľkorysé spontánne sviatky kolektívnej tvorivosti či utopické prospektívne projekty. Vo svojich dielach uplatňuje planetárnu imagináciu rovnako ako zmysel pre ironickú hru s významom, erotickú mystifikáciu i poetickú civilizačnú fikciu. Dôsledne sa snažil dematerializovať podstatu umeleckého diela. Akcie – „permanentné manifestácie“ – realizoval na Slovensku a vo Francúzsku.

Pri pokuse o ilegálny útek z Československa bol zadržaný a väznený (1951). Mal blízko k informelu a k tvorbe Mikuláša Medka, neskôr sa stal slovenským protagonistom nového realizmu a spolupracoval s Pierrom Restanym. Jeho tvorbe sa venovali mnohí významní európski teoretici: Umbro Apollonio, Jindřich Chalupecký, Michel Ragon, Raoul-Jean Moulin či Henry Périer. Realizoval slávnosti – kolektívne akcie (Festival snehu, 1970; Memoriál Edgara Degasa, 1971; Deň radosti, 1971; Evina svadba, 1972) a pod. Vystavoval na Bienále mladých v Paríži / Biennale de Paris (1967, 1969, 1971), nezávisle na 36. bienále v Benátkach (1972). S architektmi Vierou Meckovou a Ľudovítom Kupkovičom založil roku 1971 skupinu prospektívnej architektúry VAL (Cesty a aspekty zajtrajška). K nezrealizovanej výstave v Slovenskej národnej galérii vyšla publikácia Inde s textom Pierra Restanyho (1995), retrospektívnu výstavu mal v Galérii mesta Bratislavy (2014). Od roku 1992 žil striedavo v Paríži a Žiline, teraz žije v Žiline.

Z medzinárodných výstav: Europa, Europa: Das Jahrhundert der Avantgarde in Mittel- und Osteuropa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn (1994); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Aspekte / Positionen: 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, New York (1999); Sounding the Body Electric: Experiments in Art and Music in Eastern Europe 1957 – 1984, Muzeum Sztuki, Lodž (2012).

Zastúpenie v zbierkach: Moderna galerija, Ľubľana; National Museum of Modern Art, Tokio; Národní galerie v Praze, Praha; Muzeum umění Olomouc; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Považská galéria umenia, Žilina; Zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny / PSIS.

Z literatúry: RESTANY, P.: Inde. Alex Mlynárčik. Bratislava : Slovenská národná galéria – Paríž : Galerie Lara Vincy, 1995; KUPKOVIČ, Ľ. – MECKOVÁ, V. – MLYNÁRČIK, A.: VAL. Cesty a aspekty zajtrajška. Žilina : n. vl., 1996; EURINGER-BÁTOROVÁ, A.: Akčné umenie na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia: Akcie Alexa Mlynárčika. Bratislava : Slovart – VŠVU, 2011; MLYNÁRČIK, A. (ed.) – CHALUPECKÝ, J.: Príbeh Alexa Mlynárčika: P.S. Zápisky z ciest A. M. Bratislava : n. vl., 2011; CROWLEY, D. – MUZYCZUK, D. (eds.): Sounding the Body Electric. Experiments in Art and Music in Eastern Europe 1957 – 1984. Kat. výst. Lodž : Muzeum Sztuki, 2012; JANČÁR, I.: Alex Mlynárčik. Bratislava : Slovart, 2014; BÁTOROVÁ, A.: The Art of Contestation: Performative Practices in the 1960s and 1970s in Slovakia. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2019; JANČÁR, I. (ed.): Alex Mlynárčik. Bratislava : Ultra Print, 2024; CYTLAK, K.: An Engaged Nouveau Réalisme? Eastern European Mutations as an Alternative to Criticism of the Movement. The Conceptual Approach of Alex Mlynárčik. In: Ars, 58, 2025, č. 2, s. 172 – 192.