Anna Daučíková (SK)

Štúdium: Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava (1972 – 1978, doc. Václav Cigler, odd. skla v architektúre).

To, že doma, na konzervatívnom Slovensku, nikto nie je prorokom – a najmä nie lesba, feministická aktivistka, queer umelkyňa a kritická intelektuálka v jednej osobe, dokázala tým, že sa presadila hlavne v medzinárodných súvislostiach. Jej osobné pôsobenie i vyžarovanie tvorby je oveľa širšie, v mentálnom i geografickom kontexte. Dnes je aj doma uznávanou a mienkotvornou osobnosťou, umelkyňou, ktorá kritické zrkadlo nastavuje spiatočníckym a skostnateným inštitúciám, napr. cirkvi, sociálnym javom, ktoré sú zdanlivo na okraji, otvára a rúca tabuizované témy. V začiatkoch sa venovala maliarstvu s numerickými vzorcami. Autobiografickosť sa do jej tvorby dostávala raz priamo, inokedy sprostredkovane, v náznakoch a asociáciách. Telo, sex, feminizmus, rod aj s jeho odtienkami, ženskou maskulinitou, transrodom a pod. patria k hlavným menovateľom jej tvorby: postavila sa k nim s nezvyčajnou otvorenosťou a radikálnosťou, pritom vizuálne veľmi sofistikovane: často je témou video- alebo foto-performancií jej vlastné (cudzie?) telo, ktorým predvádza akési auto- či homo-erotické hry alebo choreografie, pričom telo chápe ako politické telo.

Po tom, čo jej retrospektívu Work in Progress: 7 situácií | 7 Situations aj so sprievodnou publikáciou pod názvom Trans_formácie | Trans_formations predstavila Slovenská národná galéria (2018, kurátorka Monika Mitášová), jej umeniu rozumieme oveľa viac. Roku 2018 získala významné ocenenie Schering Stiftung Art Award. dlho pôsobila v Sovietskom zväze (1979 – 1991), kde intelektuálne dozrela, v 90. rokoch po návrate na Slovensko sa angažovala okolo vzniku a obsahu feministického časopisu Aspekt, pobývala istý čas v krajinách západnej Európy, pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave (1997 – 2012) a na AVU v Prahe (2010 – 2019), kde získala značné pole priaznivcov i pokračovateľov. Vo svojej tvorbe sa venovala sklu – šperku, maliarstvu, fotografii, videu, akcii a performancii. V súčasnosti žije a tvorí v Prahe.

Z medzinárodných výstav: Manifesta 10th Eastern Window, Ermitáž, St. Petersburg (2014); Kiev, Moscow and Beyond – 20 Years of Springerin, Akademie der Bildende Künste, Viedeň (2015); Care for Architecture: Asking the Arché of Architecture to Dance, Pavilón ČR a SR, Benátky; Documenta 14, Atény – Kassel (2017); 1939 – 2021: Konec černobíle doby / The End of the Black-and-White Age, Narodní galerie Praha, Praha (2023), etc.

Zastúpenie v zbierkach (výber): Tate Modern, Londýn; Moderna Museet, Štokholm; Museum Sztuki, Lodž; Ludwig Múzeum, Budapešť; KONTAKT Collection Erste Group, Viedeň; Národní galerie Praha, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava, etc.

Z literatúry: NOVOTNÝ, M.: Interview s Annou Daučíkovou. Sklad. výst. Praha : Futura, 2016; MITÁŠOVÁ, Monika (ed.) et al.: Anna Daučíková: Trans_formácie. Kat. výst. Bratislava : SNG, 2018; GAŽOVIČOVÁ, Nina: Anča Daučíková: I Am Not Mine / Ja si nepatrím. Bratislava : Aukčná spol. SOGA, 2024.