Jozef Jankovič (SK)

1937 – 2017

Jozef Jankovič

Štúdium: 1956 – 1962, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava (prof. Jozef Kostka).

Bol vedúcou osobnosťou slovenského moderného sochárstva, jeho charakteristický brutálny figurálny štýl ako výsledok originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu vyvrcholil v 2. polovici 60. rokov v rozsiahlom sochárskom diele, ktoré získalo široký medzinárodný ohlas. Problém ľudskej telesnosti vo svojej tvorbe prezentoval v odvodenej, neautentickej a deformovanej podobe, morálnym apelom dokázal metaforicky zovšeobecniť existenciálne traumy moderného človeka i aktuálne spoločensko-politické kontexty. Počas normalizácie bol vylúčený z výtvarného diania a aktívne pôsobil na neoficiálnej scéne, od 80. rokov sa znovu vrátil k veľkorozmernej i komornej soche a reliéfu. Jankovičovo celoživotné dielo je monumentálnym podobenstvom o človeku, o drámach jeho individuálneho a spoločenského údelu, o odcudzení sebe samému i totalitnej moci v jej najrozmanitejších podobách.

Bol nositeľom prestížnych cien, ako napríklad Grand Prix z bienále Danuvius v Bratislave (1968), Bienále mladých v Paríži / Biennale de Paris (1969), Herderovej ceny (1983) a ceny Nadácie Tatra banky za umenie (1997). Vytvoril celý rad monumentálnych diel (Obete varujú! Pamätník SNP v Banskej Bystrici, 1964 – 1965, počas normalizácie bol odstránený, 1974 umiestnený na Kališti, 2004 vrátený späť; Pomník SNP v Kováčovej, 1967 – 1969). Realizoval početné práce v architektúre i na sochárskych sympóziách v Slovinsku, Chorvátsku, v Južnej Kórei (Miesto hore, 1987, Olympijský park, Soul); socha V šľapajách otcov (1987) sa stala súčasťou sochárskej zbierky La Défense v Paríži. Mal množstvo samostatných výstav doma i v zahraničí, dvakrát vystavoval v Benátkach – v Československom pavilóne na 35. bienále (1970) a v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky na 46. bienále (1995); najväčšiu retrospektívu mu pripravila Slovenská národná galéria (1997) a Muzeum umění Olomouc (2017). Žil a tvoril v Bratislave.

Z medzinárodných výstav: Europa, Europa: Das Jahrhundert der Avantgarde in Mittel- und Osteuropa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn (1994); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Aspekte / Positionen: 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, New York (1999); The World Goes Pop, Tate Modern, Londýn (2015).

Zastúpenie v zbierkach: E.P.A.D. La Défense, Paríž; Albertina, Viedeň; Museum des XX. Jahrhunderts, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň; Centrum rzeźby polskiej, Orońsko; National Museum of Contemporary Art, Soul; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Zbierka Linea, Bratislava; Zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny / PSIS.

Z literatúry: VALOCH, J.: Jozef Jankovič: Sochy: Kresby: Počítačová grafika. Kat. výst. Brno : Dům umění, 1988; MATUŠTÍK, R.: Jozef Jankovič. Kat. výst. Žilina : Považská galéria umenia, 1994; RUSINOVÁ, Z. – HRABUŠICKÝ, A. – BAJCUROVÁ, K.: Jozef Jankovič: Tvorba z rokov 1959 – 1997. Kat. výst. Bratislava : Slovenská národná galéria, 1997; MOJŽIŠ, J.: Jozef Jankovič. Bratislava : Danubiana Meulensteen Art Museum, 2008; BAJCUROVÁ, K.: Jozef Jankovič: Všetko je v hlave / It’s All in the Head. Bratislava : Slovart, 2024.