Ľubomír Ďurček (SK)

Štúdium: Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava (1967 – 1973, prof. Ján Želibský).

Patril medzi niekoľkých skutočných body-artistov na Slovensku, t. j. medzi umelcov, ktorí dôsledne vnímali a využívali možnosti vlastného tela ako prostriedku sebavyjadrenia. Východiskom akčných a konceptuálnych „prieskumov“ Ľubomíra Ďurčeka bol problém spoločenskej a umeleckej komunikácie. Problém ľudskej komunikácie sa v jeho tvorbe spájal s témou pohybu človeka v stiesnenom –obmedzenom životnom priestorom priestore. Nazdával sa, že spôsob, akým sa dielo dostane k divákovi, má byť obsiahnutý už v jeho forme, v samotnej podstate tvorivého zámeru. Hranice a obmedzenia ľudskej a spoločenskej komunikácie tematizoval nielen vo fotograficky dokumentovaných vlastných body-artových kreáciách, ale aj projektovaním a priamym vyvolávaním „psychologicko-sociálnych situácií“ vo verejnom priestore, pričom využíval mediálne možnosti fotografie a filmu. Vytvoril viacero diel, ktoré boli koncepčne premyslenou dokumentáciou medzier a porúch v spoločenskom systéme – vtedajšom aj súčasnom. Pracoval s vlastnou postavou i tvárou, ktorá mu bola nástrojom spochybňovania vlastnej identity a zároveň prostriedkom spoločenskej kritiky. Jeho obľúbenou témou, vzhľadom na domáce pomery v 70. a 80. rokoch, ale aj v súčasnosti, bolo skresľovanie a manipulácia s informáciami, v jeho tvorbe sa prepájali akčné a konceptuálne prístupy, t. j. texty a fiktívne či skutočné fyzické akcie. Komunikačné paradoxy, antinómie, antitézy a binárne protiklady boli témou jeho knižných objektov, či foto-pohľadníc ktoré šíril prostredníctvom vlastných akcií. Bol tiež autorom experimentálnych kníh, textov a filmov.

Pedagogicky pôsobil na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave, kde ovplyvnil celý okruh žiakov. Počas normalizácie pôsobil na bratislavskej undergroundovej scéne, spoločne s Petrom Bartošom organizoval výstavu fotografií českých a slovenských akčne a konceptuálne zameraných výtvarníkov Fotozáznamy (1977). Na prelome 70. a 80. rokov spolupracoval s Divadlom Labyrint a Dočasnou spoločnosťou intenzívneho prežívania okolo Jána Budaja. Pre Týždeň divadla na ulici realizoval koncept súboru akcií s názvom Rezonancie (1979). Retrospektívna výstava Situačné modely komunikácie (kurátorka Mira Keratová) sa konala v Slovenskej národnej galérii (2013). Žil a tvoril v Bratislave.

Z medzinárodných výstav: Avant-garde Films and Videos from Central Europe, The Lux Centre, Londýn (1998); Works and Words, De Appel, Amsterdam (1979); Umění akce, Mánes, Praha (1991); Body and the East, Moderna galerija, Ľubľana (1998); Navzájem. Společenství 70.–80. Let / Mutually. Communities of the 1970s and 1980s, Tranzitdisplay, Praha, Dům umění, Brno (2013) etc.

Zastúpenie v zbierkach (výber): Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Galerie umění v Hradci Králové, Hradec Králové; Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; Roman Fecik Gallery, Zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny etc.

Z literatúry: KERATOVÁ, M. (ed.) et al.: Ľubomír Ďurček: Situačné modely komunikácie. Kat. výst. Bratislava: SNG, 2013; GREGOR, R.: Ten, kto zostal v meste: Komunikácie Ľubomíra Ďurčeka v rámci Bratislavského konceptualizmu. In: Jazdec, 2014, č. 2, s. 12-16; GRÚŇ, D.: AMA: Ľubomír Ďurček, Květoslava Fulierová, Július Koller and Amateur Artists. Viedeň : Schlebrügge.editor, 2020.