Nikita Kadan (UA)

Štúdium: 2001 — 2007, Národná akadémia výtvarného umenia a architektúry, Kyjev (katedra monumentálnej maľby, prof. Mykola Storoženko).

Kľúčová osobnosť ukrajinského konceptuálneho umenia. Pracuje s inštaláciou, sochou, maľbou, kresbou a zvukom, často v interdisciplinárnej spolupráci s historikmi, architektmi, sociológmi a aktivistami za ľudské práva. Od začiatku tvorby skúma súčasný spoločenský a politický vývoj na Ukrajine a jeho základy v sovietskom komunizme: zaoberá sa politickým násilím, cenzúrou pamäti, osudom modernistického dedičstva a mechanizmami, ktorými sa dejiny prepisujú. Násilie zobrazuje bez toho, aby ho reprodukoval — pracuje s prázdnym miestom, fragmentom, ruinou a s formami muzeálnej prezentácie, ktoré obracia proti nim samým.

Od roku 2004 je členom umeleckej skupiny R.E.P. (Revolučný experimentálny priestor), ktorá vznikla počas oranžovej revolúcie, a od roku 2008 zakladajúcim členom kurátorského a aktivistického kolektívu Hudrada (Umelecký výbor). Od roku 2016 pôsobí v redakcii Prostory, online platformy pre umeleckú a spoločenskú kritiku. Ako kurátor pripravil okrem iného sériu Gestures of Attitude v Kyjevskom múzeu umenia (2019). Ukrajinu zastupoval na 56. benátskom bienále projektom Difficulties of Profanation (2015).

Po roku 2022 sa jeho tvorba sústredila na obraz vojny, ktorý odmieta senzáciu. Cyklus kresieb Repetitive Speech pracuje s opakovaním ako s formou traumy a ako s mechanizmom propagandy; séria Tryvoha, odvodená od ukrajinského pomenovania leteckého poplachu, prevádza zvuk sirény do priestorovej a sochárskej situácie. V objektoch z kameňa a nájdených fragmentov nadväzuje na archeologickú metaforu: dejiny sa u neho vynárajú ako črep, torzo alebo odtlačok, nie ako súvislé rozprávanie. Súbežne pokračuje v práci s inštitucionálnym rámcom — s vitrínou, podstavcom a popiskou ako nástrojmi moci nad významom diela.

Je laureátom hlavnej ceny PinchukArtCentre (2011), špeciálnej Future Generation Art Prize (2014), Malevičovej ceny (2016) a Národnej ceny Tarasa Ševčenka (2022). V roku 2025 bol zaradený do rebríčka ArtReview Power 100. Žije a tvorí v Kyjeve.

Z medzinárodných výstav: Hope!, ukrajinský pavilón, 56. bienále v Benátkach (2015); 14. istanbulské bienále (2015); M HKA — Múzeum súčasného umenia, Antverpy (2018); documenta fifteen, Kassel (2022); 59. bienále v Benátkach (2022); Kunsthaus Zürich; Haus der Kunst, Mníchov; Castello di Rivoli, Turín; Grand Palais Éphémère, Paríž; Pinakothek der Moderne, Mníchov.

Zastúpenie v zbierkach: Centre Pompidou, Paríž; mumok, Viedeň; M HKA, Antverpy; Pinakothek der Moderne, Mníchov; Museum Folkwang, Essen; Kontakt Collection, Viedeň; The Art Collection Telekom, Bonn; Kadist Foundation, Paríž; FRAC Bretagne, Rennes; Národné múzeum umenia Ukrajiny, Kyjev; Galeria Arsenał, Białystok; Zaťko Collection, Bratislava.