Zhanna Kadyrova (UA)

Štúdium: 1994 — 1999, sochárske oddelenie, Štátna umelecká škola Tarasa Ševčenka, Kyjev.

Sochárka a intermediálna umelkyňa, ktorá pracuje s objektom, mozaikou, inštaláciou, fotografiou, videom a performanciou. Jej tvorba je dôsledne site-specific: východiskom je konkrétne miesto a jeho materiál. Pracuje s obkladačkami, betónom, asfaltom, sklom a stavebnou sutinou — teda s hmotou mesta, ktorú vyníma z funkcie a mení na nosič sociálnej pamäti. V raných cykloch Fillings a Invisible Forms vypĺňala trhliny a defekty verejného priestoru dlaždicovou mozaikou; v projekte Monumental Propaganda (2013) sa vrátila k tradícii sovietskej mozaiky a k jej výchovnej a ideologickej funkcii. Bola členkou skupiny R.E.P. a od začiatku pracuje aj vo verejnom priestore — od lavičiek-diagramov v Kyjeve (2008) po objekty v Sharhorode, Bishkeku a v Karpatoch.

Po februári 2022 sa jej práca presunula k priamej reflexii vojny. Séria Palianytsia (2022), vytvorená v Zakarpatí z riečnych kameňov opracovaných do podoby krájaného chleba, sa stala jedným z najrozšírenejších obrazov ukrajinskej vojnovej skúsenosti a zároveň fundraisingovým projektom; bola prezentovaná od Benátok cez Tokio a Paríž po Kóčin. Nasledovali Russian Rocket, Anxiety, Refugees a Instrument (2024), organ postavený z fragmentov vystrelených ruských nábojníc. Násilie u nej vstupuje do diela ako materiál, nie ako obraz.

Získala špeciálnu cenu PinchukArtCentre (2011), Malevičovu cenu, Kuriochinovu cenu a Grand Prix Kyiv Sculpture Project (všetky 2012), hlavnú cenu PinchukArtCentre (2013), špeciálnu Future Generation Art Prize (2014), Pulse Miami Prize (2018), Národnú cenu Tarasa Ševčenka (2025) a Her Art Prize (2025). Žije a tvorí v Kyjeve.

Z medzinárodných výstav: Monument to the Monument, ukrajinský pavilón, 55. bienále v Benátkach (2013); Nouvelles Vagues, Palais de Tokyo, Paríž (2013); Hope!, ukrajinský pavilón, 56. bienále v Benátkach (2015); May You Live in Interesting Times, 58. bienále v Benátkach (2019); Daily Bread. A First Retrospective, Kunstverein Hannover (2023); Unexpected, Galerie Rudolfinum, Praha (2024); Border Memory, Uppsala Art Museum (2024); Instrument, Galleria Continua, San Gimignano (2026).

Zastúpenie v zbierkach: Centre Pompidou, Paríž; Museum Ludwig, Kolín nad Rýnom; Castello di Rivoli, Turín; Albertinum, Drážďany; Kunstmuseum Liechtenstein, Vaduz; Museum Voorlinden, Wassenaar; Helsinki Art Museum; Múzeum moderného umenia, Varšava; Galeria Arsenał, Białystok; Kunsthalle Praha — zbierka rodiny Pudilovcov; Kontakt Collection, Viedeň; National Museum of Women in the Arts, Washington; Mystetskyi Arsenal, Kyjev; Zaťko Collection, Bratislava.